Ako zdravý rozum a hlas ľudu zvíťazili nad uhoľným lobingom a Baškom

Skúšali ste niekedy preložiť koryto rieky? Alebo železničnú trať? Človek je tvor šikovný a dnes to už preňho nie je problém. Nie je to však lacný špás. Na hornej Nitre to malo stáť 27 miliónov eur.

Štandardný obrázok článku

Na minulotýždňovom zasadnutí Trenčianskeho samosprávneho kraja bolo hlavným bodom programu prerokovanie a schválenie zmien územného plánu týkajúcich sa práve uvedených prekládok. O tieto zmeny požiadali Hornonitrianske bane Prievidza, aby v roku 2023 mohli začať s dobývaním hnedého uhlia na 12. ťažobnom poli.

Pre koho má byť toto uhlie určené však zástupcovia baní vo svojom príhovore neuviedli. Slovenské elektrárne ako 95% odberateľ ich súčasnej produkcie sa v minulosti už viackrát vyjadrili, že technologická životnosť uhoľnej elektrárne Nováky končí v roku 2021 a nie je v ich záujme vo výrobe elektriny z domáceho uhlia pokračovať.

Platné nariadenie ministerstva hospodárstva im síce prikazuje toto uhlie páliť až do roku 2030 a my všetci ako spotrebitelia elektriny sa na to musíme povinne každý rok skladať po 95 miliónov eur, no jeho opodstatnenosťou sa zaoberá už aj Európska komisia. Pod záštitou nášho komisára Maroša Šefčoviča minulý rok dokonca spustila aj Platformu pre uhoľné regióny v transformácii. Jej cieľom má byť práve útlm baníctva a prechod dotknutých regiónov k čistej energetike, inováciám alebo turizmu. Samotná horná Nitra bola vybraná ako jeden z troch pilotných regiónov v rámci EÚ.

Elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia tiež vôbec nepotrebujeme. Omnoho výhodnejšie je pre nás nakúpiť ju na spoločnom trhu. Ekonomicky aj ekologicky. Výsledkom ťažby a spaľovania uhlia na hornej Nitre je nielen poddolovaním znehodnotené územie, znečistené životné prostredie, ale v porovnaní so zvyškom Slovenska aj o 20% zvýšený výskyt onkologických ochorení.

Ťažba uhlia navyše negatívne ohrozuje aj kúpele Bojnice. Pokles výdatnosti miestnych prameňov v posledných rokoch je veľavravným zdvihnutým prstom. Práve kúpeľníctvo a turizmus sú jednou z najčastejšie spomínaných alternatív pre región. Ak však bojnické termálne vody budú namiesto plnenia bazénov zatápať uhoľné bane, potom z toho úžitok nebude mať nikto.

Jediným argumentom pre zachovanie baníctva tak ostáva zamestnanosť. No počet ľudí zamestnaných v Hornonitrianskych baniach dlhodobo klesá. Dnes majú asi tritisíc zamestnancov, baníkov je z toho asi tisícka. Na udržanie jedného pracovného miesta súkromnej spoločnosti tak v cene elektriny prispievame viac ako 2 600 eur mesačne.

A tiež treba povedať, že do uhoľnej bane sa už noví zamestnanci nehrnú. Teda ak si odmyslíme rumunských baníkov. V regióne však vznikajú nové pracovné príležitosti, o ľudí aj z baní majú záujem prichádzajúci investori, nezamestnanosť je na minime. Kedy inokedy, ak nie teraz, začať s útlmom baníctva a žiadne nové ťažobné polia už neotvárať?

Proti zmenám v územnom pláne na hornej Nitre sa vyjadrili ľudia v petícii a poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja ich záväznosť, našťastie, zastavili. Napriek tomu vo vzduchu ostalo visieť niekoľko nezodpovedaných otázok. Ak elektrinu vyrobenú z uhlia nepotrebujeme, ak bane nemajú odberateľa uhlia, ak na prácu v bani nemajú koho zamestnať, ak existujúci zamestnanci majú dostatok iných pracovných príležitostí a ak má región dostať milióny eur na útlm baníctva, prečo vlastne Hornonitrianske bane Prievidza navrhli zmeny v územnom pláne? A prečo ich Jaroslav Baška ako predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja tak vehementne obhajoval? Navyše, ak otvorenie nového ťažobného poľa ešte neprešlo ani len posúdením vplyvu na životné prostredie?

Schválením zmien by sa územie na dlhé roky zablokovalo na iné využitie. V koho záujme je vytváranie takýchto bariér pre ľudí a rozvoj regiónu? Nemal to byť iba ďalší priestor pre korupciu? Peniaze v alobale sme tu už mali.

https://galek.blog.sme.sk/c/482253/ako-zdravy-rozum-a-hlas-ludu-zvitazili-nad-uholnym-lobingom-a-baskom.html

Neexistujú žiadne obrázky
Neexistujú žiadne videá