Konferencia: Malo by Nemecko opustiť eurozónu?

Štandardný obrázok článku
Konferencia o budúcnosti eurozóny v pondelok 26. novembra od 16:00 v Liberálnom dome.

 

Kríza eura eskaluje už viac ako dva roky. Štáty eurozóny sa zadlžujú, aby pomohli krajinám ako Grécko. Dokedy je možné kupovať si čas? Ako dlho vydrží Nemecko?

Pozývame Vás na diskusiu s poprednými odborníkmi, ktorí sa pokúsia nájsť odpovede aj na tieto otázky.

 

Program konferencie:

16:00 – 16:10 – uvítanie hostí a krátky úvod do problematiky – R. Sulík

16:10 – 16:30 – Opustí Nemecko eurozónu? Dôsledky pre Slovensko – J. Karpiš

16:30 – 16:50 – Je vystúpenie Nemecka z eurozóny technicky realizovateľné? – M. C. Kerber

16:50 – 17:10 – Nemecko – padlý menový hegemón Európy – M. Hampl

17:10 – 18:00, resp. dlhšie – moderovaná diskusia s hosťami, otázky z publika – moderuje R. Sulík

 

Markus C. Kerber (profesor, Technische Universität Berlin  - verejné financie a politická ekonómia)

Spolu s ďalšími 55 akademikmi a podnikateľmi, ktorí pôsobia v rámci think tanku Europolis, sa obrátil na nemecký ústavný súd v snahe zabrániť vstupu Nemecka do eurovalu. Jeho plán B pre eurozónu je vznik konkurenčnej meny – guldenmarky.

„Je potrebné pripraviť sa aj na netradičné možnosti. Masívne záchranné balíky nie sú riešením, naopak, len zľahčujú vážnosť situácie.“

 

Mojmír Hampl (viceguvernér, Česká národná banka)

Často sa kriticky vyjadruje na adresu Medzinárodného menového fondu a pomoc chudobných štátov bohatým pomocou nadnárodných fondov považuje za masívny morálny hazard na celosvetovej úrovni.  Tvrdí, že banková únia nás priblíži k vytvoreniu Spojených štátov európskych.

„Návrhy Európskej komisie neriešia skutočný problém a nezdá sa, že niečo reálne zmenia. Opatrenia znamenajú hrozbu pre existujúce stabilné systémy. Tie sa môžu veľmi jednoducho poškodiť. V prípade schválenia bankovej únie bude omnoho ľahšie, aby sa prípadná nákaza rozšírila aj do zdravšej časti Európy.“

 

Juraj Karpiš (analytik, INESS)

Jeden z najcitovanejších slovenských ekonómov a spoluzakladateľ Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS. Je známy svojou oponentúrou voči politike ECB a pokusom lídrov eurozóny o riešenie krízy eura.

„Finančná represia pri kombinácii tlačenia nových peňazí pri vyššej inflácii už „vyriešila“ zadlženie vyspelých krajín v minulosti. Avšak zaplatili to ľudia - nie cez dane, ale cez znižovanie hodnoty svojich úspor a pokles reálnej kúpnej sily ich miezd.“

 

Richar Sulík (predseda SaS, poslanec, bývalý predseda Národnej rady Slovenskej republiky)

Strana Sloboda a Solidarita už viac ako tri roky predstavuje na Slovensku jedinú opozíciu voči politike eurozóny na čele s ECB. V roku 2011 poslanci SaS odmietli hlasovať za vstup Slovenska do EFSF, čo malo za následok rozpad vládnej koalície a odchod Richarda Sulíka z postu predsedu parlamentu.

„Keď centrálna banka financovala viac ako tretinu štátneho dlhu, došlo v priemere po piatich rokoch k mene peňazí a to je vždy spojené s obrovskými stratami obyvateľstva. Na tejto ceste sa už roky nachádza ECB a  jedného dňa budeme môcť už len konštatovať, že inštitúcia, ktorá mala našu menu chrániť, ju zlikvidovala.“

 

Neexistujú žiadne obrázky
Neexistujú žiadne videá