Majetkové kauzy politikov nevieme odhaliť. Toto je dôvod

Koalícia sa nehrnie do sprísňovania majetkových priznaní. Výsledok – hoci sa za posledné mesiace vynorilo viacero káuz týkajúcich sa majetku politikov, v majetkových priznaniach neobjavíte žiaden problém.

Štandardný obrázok článku

Koalícia sa nehrnie do sprísňovania majetkových priznaní. Výsledok – hoci sa za posledné mesiace vynorilo viacero káuz týkajúcich sa majetku politikov, v majetkových priznaniach neobjavíte žiaden problém.

Komisia, ktorá má pripraviť návrh na zmenu ústavného zákona na ochranu verejného záujmu, sa stretla naposledy vo februári tohto roka. K prvému marcu mali všetci členovia preposlať svoje návrhy. Následne mal Martin Glváč zo Smeru ako predseda komisie pripraviť dokument, v ktorom budú konsolidované všetky návrhy a potom sa mala opäť stretnúť komisia. Je polovica júna, dokument nikde, stretnutie už vôbec nie.

Medzitým sa však vynorili kauzy, týkajúce sa majetku a príjmov politikov. Všetko by malo byť uvedené v majetkových priznaniach. Azda najviac medializovaná bola kauza kúpy bytu premiéra Pellegriniho. Ten argumentoval úsporami, príjmami z úspor či predajom nehnuteľností.

Nebyť toho, že v majetkovom priznaní stačí uviesť položku „úspory v banke“, alebo že iný príjem, ako z funkcií a zamestnaní netreba uviesť, tak by táto kauza ani nemusela vzniknúť. Je predsa rozdiel, či sú v úspory v banke 20 000 eur, alebo 200 000 eur. Rovnako je rozdiel, či úspory narastú o úroky 2 000 eur, alebo 20 000 eur. Nech rastú akokoľvek, stále sú to len „úspory v banke“.

V ďalších kauzách – týkajúcich sa majetku takmer-hneď-exministra vnútra Tomáša Druckera alebo bývalého žilinského župana Juraja Blanára – išlo skôr o to, že aj keď majetky sú uvedené, dôležitá je kúpna a predajná cena. A popritom je samozrejme dôležité aj to, od koho majetok kupujete a ako ste sa k nemu dostali. Ale to je celkom iná téma a pre úplne iné orgány. Z pohľadu majetkových priznaní by malo byť podstatné, či plus mínus ide o trhovú cenu pri predaji aj pri kúpe. Kúpiť za 6 eur pozemky, ktoré majú hodnotu 100 eur (ako v prípade pána Blanára), by chcel asi každý z nás. A teraz ako nazvať ten rozdiel? Všimné? Úplatok?

Samozrejme, otázkou je aj to, ako veľmi „hlboko“ do údajov o majetku a príjmoch politikov je potrebné ísť. A ak ide o hodnotu majetku, ako ho vyčísliť. Keď máte sochu, uvediete kúpnu cenu? Aktuálnu cenu? Cenu stanovenú oficiálnym znalcom? A má sa ten údaj vôbec zverejniť? Oprávnenou môže byť obava z toho, že z majetkových priznaní môže byť zrazu zoznam adries na vykradnutie. Alebo zoznam na ponuky zabezpečovacích systémov.

Kľúčové je, aby všetky tieto otázky boli preberané a diskutované. No najprv by komisiu musel niekto zvolať a diskusiu umožniť. Zatiaľ sú to zo strany koalície len prázdne reči. Kľúčová otázka teda znie: Chcú v koalícii zmenu majetkových priznaní alebo im vyhovuje súčasný stav?

Riešenie SaS

Stačilo by pritom spresniť obsah toho, čo sa v majetkových priznaniach uvádza. Konkrétny príjem, konkrétny majetok, presné vyčíslenie hodnoty. Nemusí byť úplne všetko zverejnené. No určité údaje musia byť dostupné, ak vzniknú pochybnosti. A v neposlednom rade, ak niekto namiesto štátu zarobí 100 eur za 6 eur, to by malo byť aj trestateľné.

https://komentare.hnonline.sk/komentare/1762984-majetkove-kauzy-politikov-nevieme-odhalit-toto-je-dovod 

Neexistujú žiadne obrázky
Neexistujú žiadne videá