Nemám priestor na chyby

Štandardný obrázok článku

Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /website/sas.sk/pages/components/tabs/tabs.php on line 85
Dlhoročný manažér tuzemských dcér zahraničných papierenských koncernov Ľuboš Lopatka svojím rozhodnutím prijať vládnu ponuku na šéfa Sociálnej poisťovne prekvapil. Pre fínsky papierenský koncern Metsälitto už od roku 2007 viedol nielen jeho žilinskú fabriku Metsä Tissue, ale bol aj regionálnym riaditeľom koncernu pre celú strednú i východnú Európu. Lukratívny post v súkromnej sfére bol aj výrazne lepšie platený ako stolička šéfa štátnej poisťovne. No Ľ. Lopatka tvrdí, že u neho zvíťazila výzva dať dokopy inštitúciu, ktorá je dôležitá pre každého občana krajiny. A tiež prísľub súčasnej koalície, že mu na to dá voľnosť a nezávislosť. Tvrdí, že politici mu prácu naozaj nenarúšajú. Do lepšej kondície by sa mohla poisťovňa podľa neho dostať už záverom tohto roka.

Zdroj: Trend, Strana: 10, Autor: IVAN HALUZA, JÁN ZÁBORSKÝ

= Ponuka od politikov viesť takú veľkú štátnu inštitúciu neprichádza iba tak. S ktorými členmi vládnej koalície máte nadštandardné vzťahy?

Nadštandardné nemám s nikým z politikov.

Ale naopak štandardné sa snažím mať so všetkými. Nie som členom žiadnej politickej strany a ani som žiadnu nesponzoroval.

= Vašu nomináciu navrhla v koalícii SaS. Prečo?

Podľa mňa to mohol byť výsledok toho, že som jej predsedu Richarda Sulíka z pracovnej stránky asi zaujal ešte v minulosti, keď šéfoval bratislavskému mestskému podniku Odvoz a likvidácia odpadu. Bolo to obdobie, keď som pracoval vo vedení štúrovskej celulózky Smurfit Kappa a on so mnou ako šéf komunálneho podniku spolupracoval na úspešnom projekte zberu a recyklácie odpadového papiera.

= A nebola za tým aj vaša staršia spolupráca s Ivanom Miklošom, keď

ste v rokoch 1991 a 1992 pracovali ako námestník jeho ministerstva privatizácie?

Pána Mikloša si vážim, ale po mojom odchode z ministerstva sme sa nestretávali.

Pri náhodných stretnutiach na nejakých spoločenských akciách sme sa síce porozprávali, ale to je asi tak všetko.

= Na druhej strane je možno prekvapivé, že do poisťovne ste prešli z vrcholového postu veľkej súkromnej firmy. Prečo?

Pracoval som pre veľké nadnárodné firmy sedemnásť rokov a keď prišla ponuka ísť do poisťovne, zdalo sa mi to ako správna voľba vrátiť sa takpovediac domov. Pre koncerny som síce striedavo pracoval na Slovensku, v Česku i v Poľsku, no v podstate o najväčších veciach v živote firiem sa vždy rozhodovalo v ich západoeurópskych centrálach. Na poisťovni ma láka, že som na vrchole zodpovedný za takúto veľkú a komplikovanú inštitúciu. Navyše s celospoločenským významom.

= V čom je zasadne iné pracovať pre súkromných majiteľov firmy a teraz pre štát?

V privátnych firmách sú procesy zväčša už dávno optimalizované. Tu som prišiel do spoločnosti s nižším stupňom efektívnosti a oveľa vyššou byrokraciou, čo sa snažíme zmeniť.

= Pri nástupe do funkcie ste povedali, že zabezpečíte väčšiu samostatnosť poisťovne od politických tlakov. Darí sa vám to?

Stav poisťovne nedáva priestor na ďalšie chyby a myslím, že to politici chápu.

Do tohto okamihu ma nechávajú pracovať tak, aby som mohol naplniť spoločný cieľ ozdraviť ju.

= Naozaj žiadni politici na vás netlačia, aby ste trebárs niekoho uprednostnili pri objednávke tovarov a služieb pre poisťovňu?

Neprichádza k ničomu, čo by stálo za zmienku. Navyše vytváram podmienky, aby k takýmto tlakom vôbec dochádzať nemohlo. Základom sú transparentné výberové konania a elektronické aukcie. Rozhodovať musí iba čo najnižšia cena pri dodržaní požadovanej kvality.

= Našli ste po príchode do poisťovne nevýhodné kontrakty, ktoré sa budete snažiť zrušiť?

Poviem to tak, že keby toto bola súkromná firma, tak drvivú väčšinu zmlúv hneď vypoviem a rýchlo si vo výberových konaniach nájdem nových dodávateľov. A to pri výraznom znížení nákladov. No vo verejnoprávnej inštitúcii ma v rýchlosti konania paradoxne obmedzuje legislatíva o verejnom obstarávaní.

Preto zmeny prebiehajú pomalšie.

= Dochádzalo v poisťovni k plytvaniu peňazí v prospech podnikateľov napojených na politikov?

Keď poviem, že áno, budete chcieť mená firiem i ľudí, čo za tým stoja. A ak poviem, že nie, budete sa čudovať. Určite som našiel kontrakty, ktoré by som ja nikdy neuzavrel.

Myslím však, že moja úloha nie je v škandalizovaní. Nastavujeme skôrmechanizmy, aby si poisťovňa už služby i tovary kupovala len za bežné trhové ceny.

Navyše prílišné zaoberanie sa minulosťou zväčša nikam nevedie. Mnohé veci, ktoré vnímame ako nesprávne, sa ani nedajú postihnúť v trestnoprávnej rovine a sú skôr problémom etickým.

= Predsa len, ktoré kontrakty z minulosti vás tu najviac prekvapili?

Neprišiel som sem robiť politiku, ale biznis.

Nejde mi o vyťahovanie káuz, ale výhradne iba o ozdravenie poisťovne. Nechcem strácať čas malými mediálnymi kauzami, ktoré tejto inštitúcii aj tak nič neprinesú.

= Veľké balíky peňazí poisťovňa vynakladá na dodávky informačných systémov.

Bohužiaľ, niektoré naše softvéry od rôznych dodávateľov vzájomne nekomunikujú, a tak máme veľa vyvolanej administratívnej práce a ťažkostí s prenosom dát. Veľa softvérových riešení je založených na neštandardnej platforme, a tak sa nedajú porovnávať s ponukou konkurencie. Naše úsilie sa sústreďuje na odstránenie týchto disproporcií s cieľom nebyť „dojení“ dodávateľmi.

= Ako tento stav ovplyvňuje pripravované zjednotenie výberu daní a odvodov pod vašu inštitúciu?

Tento plán je na jednej strane veľmi logický, ale na strane druhej sa ešte len začína hovoriť o tom, ako to vlastne zrealizovať.

O detailoch sa bude dať hovoriť až neskôr.

= Vaši predchodcovia ešte pred pár rokmi tvrdili, že by poisťovňa na dobudovanie informačných systémov potrebovala až okolo 130 miliónov eur. Aké sú vaše predstavy?

Nemyslím si, že veľké investície sú správnou formou riešenia, a preto nepreferujem obrovské investície. Touto cestou určite nepôjdeme. Efektívnejšie bude zladiť existujúce systémy, aby dokázali navzájom komunikovať.

= Stihli ste už pod sebou vymeniť manažérov?

Áno. Potrebovali sme sem dostať nových ľudí, ktorí sú schopní vykonať v poisťovni zmeny. A takto prišlo aj k odpolitizovaniu inštitúcie. Všetci noví ľudia na ústredí prešli výberovými konaniami, dosiahli už nejaké úspechy v privátnej sfére a v niektorých prípadoch som ich prácu aj ja sám osobne poznal. Nezháňam sem kamarátov, ale štandardne sa správajúcich kolegov ochotných pracovať 12 hodín denne a tiež plne zorientovaných v tom, čo etické je a čo nie.

= Nevnucujú vám politici svojich nominantov?

Dostal som nejaké odporučenia. Ale všetci tí ľudia išli do konkurzov a ak neobstáli, neprijali sme ich. Nikto nebol automaticky prijatý len preto, že si to praje nejaký politik.

Nominantov v pravom zmysle slova tu nemáme a ani ja sám sa necítim nominantom SaS.

= Bude sa v poisťovni prepúšťať?

Stavy znižovať budeme. Ale presné čísla zverejníme až neskôr. Navyše máme rozpočet s nulovým rastom miezd. V budúcnosti budeme mať už ale menší a pružnejší tím ľudí, ktorých budeme vedieť aj lepšie odmeniť.

= Dlhodobým problémom poisťovne je hromadenie pohľadávok z nezaplatených odvodov. Ako chcete zefektívniť ich vymáhanie?

Máme ich v súčasnosti vo výške 870 miliónov eur, pričom až 490 miliónov eur pochádza ešte spred roka 2004. Rozhodne nechceme rezignovať s výhovorkou, že sú staré a ich vymoženie je veľmi zložité. Intenzívne komunikujeme s exekútormi. Postupne si chceme vybrať na spoluprácu tých exekútorov, ktorí majú najvyššiu úspešnosť inkasa a negenerujú poisťovni ďalšie vyvolané náklady. Služby exekútorov chceme pritom využívať intenzívnejšie ako v minulosti.

= Hovoríte o väčšej razantnosti voči zamestnávateľom. Nebudú vás brzdiť politici v tlaku na platenie odvodov?

Pre mňa je kľúčová finančná kondícia poisťovne, a preto otvorene hovorím, že aj pohľadávky voči nemocniciam začíname riešiť razantnejšie ako doteraz. V minulosti sa nemocniciam dlhy odpúšťali a kam to viedlo – zdeformovali sme myslenie manažmentov nemocníc a na platobnú disciplínu to malo deštrukčný účinok. Lebo v podstate boli potrestaní platiči na úkor tých nedisciplinovaných. Aj dnes má me voči nemocniciam pohľadávky vo výške 36 miliónov eur a každý mesiac narastajú približne o ďalšie dva milióny.

= Budete striktnejší aj voči nemocniciam?

Budeme striktnejší a odmietam také pohľady, podľa ktorých by sme mohli tlakom na nemocnice narúšať zdravotnú starostlivosť.

V bežnom ponímaní podnikania je predsa neplatenie poistného výsledkom zlej práce manažmentu. Podobné nemocnice majú rozdielnu platobnú disciplínu, prípadne sa platobná morálka zmení po zmene riaditeľa nemocnice. Našou prioritou je kumulácia zdrojov na výplaty dôchodkov. Platobnú nedisciplinovanosť nemienime tolerovať bez ohľadu na to, z akej sféry neplatiči pochádzajú.

= Neobávate sa, že politici budú u vás aj tak orodovať za firmy svojich známych?

Keby som sa tohto obával, tak sem nejdem.

Lebo, ako sa vraví, Slovensko je veľká dedina a vylúčiť sa to nedá.

= V minulosti poisťovňa pohľadávky aj odpredávala tretím subjektom.

Budete v tom pokračovať?

Určite v tom pokračovať nechceme. Čo viem, v minulosti to prebehlo iba raz a vznikol z toho nemalý problém a dôsledky znášame doteraz. Napríklad pohľadávky sa odpredali s tým, že musíme dodatočne platiť trovy exekúcie. Nebol to jednoducho taký predaj, aby poisťovňa zinkasovala predajnú cenu a už sa nemusela o nič starať.

Preto nevylučujem, že to celé nakoniec skončí na súde či dokonca vyústi z našej strany do podania trestného oznámenia.

= Tie firmy, čo kupovali pohľadávky, teda mohli byť prepojené s ľuďmi z poisťovne a spolu sa z nej snažili špekulatívne vyťahovať peniaze?

Takto špekulovať nechcem.

= Ktoré ďalšie zmeny robíte v poisťovni?

Znižujeme byrokraciu. Z papierovania prechádzame na elektronizáciu. Doslova sme zakázali v internom styku posielať poštou papierové listy. A tiež odstraňujeme disharmóniu medzi ústredím a pobočkami. Vízie zhora musia pružnejšie prechádzať nadol.

Celkovo predpokladám, že až zhruba 90

percent plánovaných ozdravných krokov vo fungovaní poisťovne stihneme urobiť ešte tento rok. A väčšina z nich bude viditeľná už v lete. Na budúcoročný rozpočet už budeme pripravení veľmi dobre.

= Čo s tým, že ľudia sú mnohokrát nespokojní s prístupom pracovníkov v pobočkách poisťovne?

V prístupe ku klientom, občanom máme rezervy. Lepšia proklientska orientácia je jednou z našich priorít na najbližšie obdobie.

Naši zamestnanci musia byť v komunikácii úctiví a musia mať snahu ľuďom pomáhať, a to i vtedy, keď sú nositeľmi správ, ktoré nie sú v súlade s očakávaním občana.

Kvôli objektívnosti však treba dodať, že kolegovia v klientskych centrách sú vystavení aj veľkým tlakom a naša inštitúcia je často vystavovaná pokusom špekulantov, ktorí sa chcú dostať k dávkam, na ktoré nemajú právo.

= Máte teraz viac práce i stresu ako na svojom poslednom pôsobisku v žilinských papierňach?

Ja mám stále rovnako veľa práce. Cez týždeň

pracujem minimálne od ôsmej do ôsmej i keď tie posledné hodiny už zväčša doma. A k tomu treba prirátať aj polovicu nedele, keď sa už musím pripravovať na ďalší týždeň.

= Ako výrazne sa znížil váš príjem v poisťovni oproti súkromnej sfére?

Je to výrazný rozdiel.

= S odstupom času neľutujete, že ste prešli pracovať pre štát?

Nie. Úžasne ma to baví. Je tu trochu budovateľské nadšenie, lebo naozaj máme šancu poisťovňu stabilizovať a pri dobrej práci sa tu dajú ušetriť obrovské peniaze.

= Stáli ste v súkromnom sektore pred náročnejšími úlohami?

Neviem to takto ohodnotiť. Každá práca i každá firma je iná. Tu musím bojovať napríklad s byrokraciou, ale zasa nestojím voči žiadnym konkurentom z toho istého biznisu, ako to bolo v papierňach. No pravdou je, že pri súčasných úlohách v poisťovni cítim o niečo väčší rešpekt, lebo má dosah na každého občana.

= Čo si zatiaľ vo svojej manažérskej kariére ceníte ako svoj najväčší úspech a čo, naopak, mrzí?

Som rád, že v každej firme, kde som doteraz bol, došlo k rastu výkonnosti. Mrzí ma vari iba to, že keď som v Česku pracoval pre fínske Myllykoski, nedotiahli sme do zdarného konca tamojší plán výstavby novej papierne za pol miliardy eur. Byrokracia v Česku i tamojšie environmentálne organizácie napokon prinútili Fínov postaviť túto fabriku radšej v Nemecku. Mrzí ma aj to, že štúrovská papiereň írsko-holandského koncernu Smurfit Kappa bola vlani uzavretá. Manažment pod mojím vedením v nej medzi rokmi 1998 až 2006 urobil veľa dobrej práce. No fabrika nemala šťastie na majiteľov a k uzavretiu neprišlo zekonomických, environmentálnych či trhových dôvodov.

ĽUBOŠ LOPATKA (49) – vyštudoval Strojnícku fakultu Slovenskej technickej Univerzity v Bratislave, kde neskôr získal doktorát. Do roku 1991 pracoval v trnavskom podniku Pozemných stavieb. V rokoch 1991 až 1992 bol námestníkom ministra privatizácie Ivana Mikloša.

Po odchode z ministerstva neustále pracoval v manažmentoch súkromných spoločností. V podniku Slovenskej kartografie i v tuzemskej obchodnej dcére fínskeho výrobcu výťahov Kone. Neskôr sa rozbehla jeho kariéra v papierenskom biznise. Na Slovensku i v Česku pracoval v tunajších dcérach švédskeho AssiDomän, holandskej Kappy, írskeho Smurfitu i fínskych Myllykoski a Metsälitto.

Neexistujú žiadne obrázky
Neexistujú žiadne videá